reklama

život v realite

... „ No to sa mi snáď iba zdá!: vykríkla Sára a vypleštenými očami pozerá na druhý pásik na tehotenskom teste... Akú percentuálnu spoľahlivosť tieto testy môžu mať? Kamarátka bola už v treťom mesiaci, keď si podobný test robila a vyšiel negatívny. Keď potom grcala ešte ďalšie 2 týždne, urobila si ešte ďalšie dva a ten posledný už bol pozitívny... čiže teoreticky tehotná byť nemusí... Ale čo ak áno? A prečo s ním? A hlavne prečo teraz??? Boli spolu 4 roky, kvôli nemu sa rozišla s Yokim, trénerom v posilke, bol síce trošku vymletý ale aspoň nekazil dovolenkové fotografieJ A na školení o daniach, keď zaskakovala účtovníčku, uvidela mladého manažéra v obleku... Myslela, že aspoň on bude mať rozum, keď sa doňho zbláznila, ale namotal sa podobnou intenzitou... Tak odišiel nafúknutý Yoki z jej života a prišiel ON. Po 2 rokoch sa k nemu nasťahovala a o ďalšie 2 roky už bola s taškami naspäť u mamy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sťahovanie prebehlo včera, revala celou cestou a kamoška s najmenším autom a s najväčšou trpezlivosťou na svete jej celou cestou rozprávala, ako ona to vedela hneď od začiatku, že je to sebec, že za to nestojí, že si nájde lepšieho... začali sa hádať, najskôr to bolo kvôli konkrétnym veciam, potom už asi zo zvyku. a vyvrcholilo to, keď jej 2 týždne meškala menštruácia. Ešte mu nič nepovedala, môže byť 100 dôvodov, už volala kamoške, čo robí na Antolskej. Vraj sa nemusí ničoho báť (na to sú kamošky) že to môže byť aj keď má stres alebo bola trochu prechladnutá, bla bla bla, stres má v práci každý deň a doma toho psychopata... Potrebovala vypadnúť a prehodnotiť, čo ďalej. Tak sa konečne odhodlala. Včera celú noc pregrcala, samozrejme popri tom sa "dokonale" zbalila, lebo vždy po ceste zo záchoda hodila niečo zo skrine do tašky alebo krabice. Nemala tam veľa vecí, hádzala jedno cez druhé... Ešte že bol Dino na lyžovačke. Ráno volala do roboty, že niečo na ňu lezie (možno decko, ale to tej sedláčke na sekretariáte hovoriť nemusí) a keď si bola kúpiť cigarety (tie najslabšie aby nemala až také výčitky), zastavila sa aj v lekárni a kúpila test. "Jeden tehotenský test." zašepkala pri okienku keď sa jej lekárnička pýtala čím jej poslúži. "Nepočujem Vás!" zjape stará hluchá pani a okienkom a mladík čo po nej pokukoval pri študovaní letáku o marťankoch hneď zmení výraz z Casanovu na neviditeľného. To sú presne ie chvíle, keď sa v rozprávke rozleje zlý čarodejník na kolomaž a ja si to s ním teraz chcem vymeniť. Šuchtavými pohybmi mi lekárnička balí môj nákup do šuchotavej igelitky a predlžuje tým túto moju „hviezdnu“ chvíľu. Zdrhám z lekárne, ani nepozdravím. Pri otváraní dverí si zlomím dva nechty a moje šťastie je v tej chvíli úplné. Vo výťahu si čítam príbalový leták písaný ako návod pre blondíny. Je to neuveriteľné, ale pochopím to na prvý raz. Rýchlo si vyzliekam bundu a maskovaciu šiltovku, umývam si ruky a poďme na to. Čakám...A hypnotizujem test. Objaví sa jedna palička... Musím dýchať...Rozmýšľam, čo mi osud prichystal. Začína sa objavovať druhá palička. Tú tam nechcem. Nahováram si, že je úplne slabučká, skoro ju nevidno. Ale vidno, je tam. Nie je síce taká ružová ako tá prvá, ale je tam. Skontrolujem letáčik. Bla bla bla... dve čiarky...výsledok pozitívny... ste tehotná!!! Mala som si kúpiť rezervný test, možno ten by bol negatívny. Hlúposť! Pri mojom momentálnom šťastí by sa mi tam určite objavili 3 paličky. Som tehotná! To sú zmiešané pocity. Musím si zapáliť. Dino by chcel deti, už sme to preberali, ale vtedy to ešte bola fáza totálneho zaľúbenia. Raz mi dokonca povedal, že by si ma zobral, ale to bol Silvester a mal v sebe viac šampanského ako krvi. On nezvykne veľa piť, ako správny manažér žije zdravo, hráva golf, squash, tenis, hokej... Z toho je zrejmé, že priestor pre nás dvoch je podľa mňa minimálny. Keď konečne dorazí domov, je samozrejme unavený, ale miesto spánku leží pri telke a ráno je nezobuditeľný. Kým som nestretla jeho, žila som rovnako hekticky, samé večierky, nebola akcia, kde by som sa nemihla, môj šatník obsahoval len tričká s veľkými výstrihmi a maličké sukničky. Na o som ho vlastne zbalila. Teraz nosím rifle a športové tričká a o 22 hod už spím. Asi je to vekom. A teraz som tehotná . Musí byť úžasné čakať dieťa s niekým, koho milujete. Ja Dina milujem, ale rozhodla som sa odísť a popremýšľať ako ďalej. Chcela som, aby si uvedomil, že ma potrebuje a že nie je samozrejmé, že ma bude mať donekonečna a správať sa ku mne ako k odloženej hračke, že chvíľku sa pohrám a potom ju hodím do kúta. A teraz som tehotná. Ak je test naozaj pozitívny. Stále sú tam dve čiarky a ja čakám, či tá druhá nezmizne. Chcem dieťa, čiže o potrate vôbec nerozmýšľam. Moja gynekologička je rodinná známa, vie o mne všetko. Mama nevie, že máme krízu, teda nevedela, kým som neprišla urevaná s taškami. Teraz rozmýšľam, či som sa neunáhlila. Mohla som na Dina počkať doma a vysmiata mu tú novinu oznámiť. Alebo zavolať mu na pánsku jazdu, už si predstavujem začiatok rozhovoru: „Ahoj zlatko, ponáhľaj sa, MY ťa tu čakámeJ...“ Čo bude teraz? Ostať spolu kvôli decku sa mi zdá choré, keď si ma nevážil doteraz tak si to deckom nevynútim... Keď sa Dino vrátil z lyžovačky, hneď mi volal, že čo sa deje, že zmizli moje veci. No hlavne ja som zmizla, myslím si ironicky. Práve dokončujem uzávierku, najvhodnejší čas na pokec. Dohodli sme si stretnutie v našej reštike. Deň mi ubehol behaním na záchod ako voda. Možno sú to len nervy... Ešte som nebola na odbere krvi, asi čakám, že to prejde ako chrípka. Prejde, ale o 9 mesiacov. Som vtipná aj keď som už zažila aj veselšie chvíľky. Vyzdobila som sa ako vianočný strom, aj taká zelená som v tvári a plná hraného sebavedomia som sa dohrnula do podniku. Bol pondelok, takže v reštike bolo len päť obsluhujúcich Číňanov a ON. „Vyzeráš úžasne!“ kričí Dino keď otváram dvere a už sa ku mne rúti a sápe sa na mňa ako manžel počas svadobnej cesty. To robí to decko, myslím si. Tak to bude asi chlapec, keď som taká krásavica. Obednávam si minerálku a Dino listuje v jedálnom lístku ako keby sa nič nedialo. „Dáme si našu kačku?“, pýta sa a ja maskujem napínanie. „Jedla som u mamy“ neklamem, len nepoviem celú pravdu, že do žalúdka sa to už nedostalo. Aha, alebo s novým frajerom“, je ironický ako vždy. Ale vyzerá výborne, ten sveter, čo má na sebe, som ešte nevidela. Odloží lístok a pozrie na mňa. „Načo je to dobré?“ Tvárim sa, že mu nerozumiem. „Chýbaš mi...“, ten Dino zjedol nejaké romantické cukríky alebo má nevyliečiteľnú chorobu ... alebo zle počujem. Asi je fakt pravda, že až keď niekoho stratíme, tak sa spamätáme? „Aj ty mi chýbaš.“ To naozaj hovorím ja? Musím myslieť na to, aký bol niekedy odporný. Celú lyžovačku som na teba myslel..“ Ja sa zbláznim, on ma fakt miluje... Si mi nezabalila uterák, ešte že na izbe boli... A už je to tu, dobre mi nahral, vraciam sa do reality. To je naozaj podstatné, sprostý uterák, naozaj katastrofa. Však na letáku bolo, že 4-hviezdičkový hotel, tak to je samozrejmé... „Sára, čo sa deje? Prečo si odišla, však všetko bolo ok?!“, výčitky pokračujú. „Asi nebolo všetko ok, keď som odišla...“, čo to fakt nechápe? V poslednom čase mali naše hádky vždy rovnaký scenár .On prišiel neskoro alebo unavený a ja som mu vyčítala, že ma nepotrebuje. Tak nemusí byť Einstein aby sa dovtípil., že ma to prestalo baviť. „Čo je to s tebou“, pýta sa znova a objednáva kačicu s ryžovými rezancami aj pre mňa. „Ja naozaj nebudem!“ Čašníčka tam stojí a tvári sa že rozumie, aj keď pozná len číslovky a základné gastronomické termíny ako ryža a hranolky. „Som tehotná!“ oznamujem Dinovi a čašníčke. Tá tam stojí so zápisníčkom ako keby som si niečo objednávala. Dino rozleje moju minerálku po igelitovom obruse s malými kaktusmi a 3 malé potôčiky sa vlievajú do rukáva na mojej blúzke. Drží ma za ruky. “Ja budem otec?“ Vyzerá, že vyletí cez to malé okienko nad vchodom rovno do neba, ešte že sa zakvačil do mojich dlaní, istím ho. „Jasné že ty, máme predsa poštárku, tak s ňou to asi nečakám. Jaj, aká som vtipná a pohotová, to sa mu na mne vraj vždy páčilo. „Ja budem otec!“, oznamuje čašníčke, ktorá stále nerozumie, čo sa deje. Už mám mokrý aj druhý rukáv, tak ju poprosím, či by to mohla utrieť. Asi sa jej páčia take plávajúce kaktusíky na mokrom obruseJ „A ešte jednu minerálku poprosím.“ „Zelenú?“ pýta sa. No farba nie je až taká dôležitá, ale začínam byť fakt smädná. „Zelenú“, schválim jej someliersky výber. Podá mi 10 papierových servítok a odcupitá. Utieram stôl jednou rukou, lebo Dino ma nemieni v návale šťastia pustiť. To sa mi zdá alebo je naozaj všetko tak ako má byť? Šťastní rodičia čakajú bábätko. A už je tu moja zelená minerálka, som zachránená. Nalievam si samozrejme ľavou rukou, lebo pravá je stále v pasci u budúceho otca. „Sára, ty si úžasná, vieš to určite? Pýta sa spievajúcim hlasom Dino. Určite to neviem, možno ten test nevyšiel správne, možno mi je zle z nervov, možno... „Ešte som nebola na odbere, robila som si len test z lekárne a ten mi vyšiel pozitívny“ hovorím ticho. „Zajtra ráno ťa tam zoberiem, kedy budú výsledky?“ Ten Dino sa pýta ako keby som bola treťorodička. Ešte som mu to nemala hovoriť, čo keď je to len planý poplach. Mama si nič nevšimla, aj keď raz ma vymákla, jak bežím na záchod, ale vyhovorila som sa na pokazenú tresku. Pozrela na mňa nedôverčivo, ale potom to už neriešila, zabralo to. Klamem mamu, to som dopadla! Vždy pri mne stála, aj keď otec odišiel, nemala to jednoduché...Odišiel za mladou sekretárkou, čo má dlhšie nechty ako prsty... fuj, pamätám si ju, keď más zobral do roboty a ona sa na nás vyškierala. A potom nám ho ukradla navždy. A potom sa na neho vykašľala, lebo spravodlivosť existuje. Mama si zachovala hrdosť a neprijala ho späť. Sú rozvedení a nestretávame sa s ním Zradil nás. Mamu, mňa aj brata. Ten si otca ani nepamätá. Asi je to tak lepšie. Študuje v Košiciach na výške a domov sa chodí len najesť a pre čisté veci. A pre prachy, aj keď brigáduje, nestačí to. Ale je bystrí a mama ho zbožňuje. Možno aj ja budem taká pyšná na svoje dieťa. Určite budem, však bude po mne! Ak som vôbec tehotná... Hneď ráno skočím na tie testy, neznášam odbery, už vidím, ako mi príde zle. A tie nervy, kým budú výsledky. Ešte že to je známa, dúfam, že hneď nezavolá mame túto šťastnú správu. Dino sa teší jak malý a ja už si necítim prsty na ruke. Mala som si objednať modrú minerálku, by mi ladila k rukeJ Ale čo bude ďalej? U mamy som o tom rozmýšľala. Keby mal na mňa Dino viac času, asi tak ako to bolo na začiatku... Vtedy ho nezaujímali ani majstrovstvá sveta, teraz sleduje aj poslednú dedinskú ligu. No dobre, trošku preháňam ako vždy. Každopádne to bude zmena a ja sa začínam tešiť...

Zuzana Danielova

Zuzana Danielova

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

vesela buduca spisovatelka:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu